Historie konopí USA (část 1) nebo jak se marihuana stala nelegální

Konopa poskytovala ľuďom liečivo, látku na oblečenie, vlákno na papier, semienka na jedlo, olej do lámp, a veľa, veľa ďalšieho celé tisícročia. Všetko sa ale zmenilo začiatkom 20. storočia, kedy bola konopa náhle označená za drogu vyvolávajúcu agresivitu a násilie. Ak aj vám napadlo, že tieto zákony mali chrániť ľudí od nadmerného užívania marihuany s vysokým obsahom THC (psychoaktívnej zložky), nebolo to úplne tak. Ba priam to s tým nemalo vôbec nič spoločné. Ale možno vás neprekvapí, keď poviem, že to bolo o peniazoch.

Za nepestovanie konopy väzenie

Ešte v roku 1619 bolo vo viacerých štátoch Ameriky zákonom povinné pestovať konopu a dokonca hrozilo väzenie za nepestovanie v čase jej nedostatku. Jednu z prvých továrni na papier, ktorá spracovávala konopu založil v Pensylvánií podnikateľ Benjamin Franklin. A kým dnes bojujeme s masívnym výrubom lesov kvôli papieru, už v roku 1916 bol v Amerike publikovaný report o konope ako výbornom materiáli práve na výrobu papiera. Na základe 20-ročnej štúdie uviedli, že z 10 000 árov konopy vieme vyrobiť toľko papiera ako z 40 500 árov stromov. V roku 1937 bola konopa označená ako „nová miliardová plodina“ a konopný priemysel rapídne rástol. V novinovom článku z februára 1938 bol predstavený nový stroj, ktorý mal farmárom pomôcť urýchliť proces získavania konopných vlákien.

Bohatý novinár a odkiaľ sa vzalo slovo „marihuana“

Vtedajší novinový magnát William Randolph Hearst mal pod palcom nie len veľkú časť novinového spravodajstva v Amerike, ale vlastnil aj továrne na papier a niekoľko hektárov lesa. S rastúcim konopným priemyslom bol však jeho biznis s drevom a výrobou papiera na pokraji bankrotu. V čase, kedy sa správy ešte nešírili internetom, iba novinami, mal ale Hearst veľkú moc nad vnímaním a názormi verejnosti a to aj využil. Práve jeho noviny začali používať mexický slang pre kanabis – „marihuanna“, a priniesli ho tak do americkej kultúry – bohužiaľ s negatívnou stigmou. Už niekoľko dekád predtým uverejňoval vo svojich novinách príbehy o “lenivých Mexičanoch, ktorí by pod vplyvom marihuany nemali problém znásilniť ženy bielej rasy“. Američania tak na základe jeho článkov začali vnímať marihuanu ako nebezpečnú, vedúcu jej užívateľov ku vraždám a šialenstvu. K Hearstovi sa pridal aj H. J. Anslinger, člen federálneho úradu pre narkotiká a nebezpečné drogy a A. Mellon, jeden z najbohatších bankárov Ameriky.

Daň z marihuany

V roku 1937 prišiel do platnosti zákon o dani z marihuany. Aj keď, teoreticky, tento zákon marihuanu nezakazoval, dane znemožnili je pestovanie, výrobu a predaj výrobkov z nej. Farmári síce môžu legálne konopu pestovať, musí však byť bez lístkov a kvetov. Napriek 2 vtedajším hlavným štúdiám (POZRI: História kanabisu v USA: časť 2), ktoré obe označili marihuanu ako za neproblematickú a neodporučili žiadne pokuty za jej užívanie, Anslinger ich na súde o návrhu zákona vedome nepoužil. Miesto toho, hlásil fakty ako „marihuana je najnebezpečnejšou drogou v histórií ľudstva”, „marihuana je návyková droga, ktorá jej užívateľov privádza do stavu šialenstva, kriminality, a vedie k smrti.“ Navyše poznamenal, že zo 100 000 užívateľov marihuany v Amerike je väčšina hispánskej, filipínskej alebo čiernej rasy, alebo sú zabávači z povolania a “…ich satanistická hudba, jazz, a swing je výsledkom užívania marihuany.“

Kanabis, konope a marihuana

Keďže dobrý základ a dôkazy mu na tieto tvrdenia dali Hearstove noviny, s overovaním týchto „faktov“ si sudcovia nelámali hlavu. Navyše, nikto z rady si neuvedomil, že „najviac nebezpečná droga – marihuana” je aj „kanabis“ a „konope“, ktoré boli stále dobre známe pre svoje širokospektrálne využitie. „Marihuanu“ však všetci poznali z Hearstových hrôzostrašných novinových titulkov. Len niekoľko dní pred prijatím zákona o daniach na marihuanu si doktor W.C. Woodward uvedomil, že ide o kanabis – jedno z najsilnejších a najpoužívanejších liečiv v Amerike a vyjadril svoj nesúhlas. Ten bol ale rýchlo zamietnutý nespokojnými členmi rady, ktorý nerozumeli o akom konopnom potenciáli doktor vraví. Ozval sa aj člen generálnej rady Národnej inštitúcie pre olejnaté semená R. Lozier. Z konopných semien sa totiž vyrábali vysoko kvalitné strojné mazivá. Lozier poukazoval na Orient, kde konopné semená a ich olej využívajú už tisícky rokov 200 miliónov obyvateľov a Rusko, kde sú súčasťou potravy a nikdy nebola nahlásená žiadna negatívna skúsenosť s užitím marihuany ako drogy. Páni však očividne neboli tak vplyvní ako ich kolegovia, a zákon o daniach z marihuany bol odsúhlasený.

Krátke, ale zlaté časy Aslingera

Práve od roku 1937 sa začali vo veľkom vyrábať syntetické vlákna (napríklad z nylónu), papier sa začal vo veľkom vyrábať z dreva a plast z petroleja. To všetko mohla bez akejkoľvek konkurencie na trhu dodávať firma DuPont, ktorú vlastnil Aslinger. Krátko po tom však začala druhá svetová vojna a Japonsko odstavilo dodávky konopy do USA. Náhle sa americký zákon o daniach na konope zmenil, aby si zabezpečili dostatok materiálu. V roku 1943 boli všetci americkí farmári pozvaní na pozeranie filmu “Konope pre víťazstvo” a bolo im nariadané, aby znova začali konopu pestovať.

Ako to je dnes?

Zatiaľ čo Nemecko zlegalizovalo technickú konope v roku 1995, Amerika ostala ako posledný industrializovaný národ, ktorý technickú konope nezlegalizoval až do roku 2018. 2018 Farm Bill (zbierka poľnohospodárskych zákonov z roku 2018) zlegalizovala konopu v Amerike, no s viacerými obmädzeniami. Konopa je v legislatíve definovaná ako kanabis rastlina s nižším ako 0.3% podielom THC. Zákon umožňuje transfer konopných výrobkov cez štátne hranice a nestanovuje obmädzenia na držanie a užívanie konopy a produktov z nej, pokiaľ sú vyrábané v súlade so zákonom. Konopa však nesmie obsahovať viac ako 0.3% THC a každý Americký štát si môže zaviesť vlastnú reguláciu pestovania, predávania a užívania konopných produktov. Zákon síce zlegalizoval pestovanie konope, no nie na úroveň, že ju môže pestovať každý občan hocikde, potrebuje na to licenciu.

Zmätok s CBD

CBD samo o sebe legalizované nie je a naďalej ostalo na zozname látok v skupine I*. Avšak, CBD (kanabidiol) získaný z konopy pestovanej v súlade so zákonom je legálny. Výnimkou ostáva CBD využívané vo farmaceutickom priemysle na schválený liek Epidiolex. Zatiaľ čo v niektorých Amerických štátoch je legálne užívať kanabis (na lekársky predpis), podľa federálneho zákona, je stále nezákonný.

* látky pod najvyššou kontrolou, ktoré nemajú bezpečné lekárske využitie a majú vysoké riziko zneužitia alebo nesprávneho použitia

Zdroje:

1. Alan Archuleta (2012). The Gospel of Hemp. How hemp can save our world. eISBN: 9781623093341
2. https://www.brookings.edu/blog/fixgov/2018/12/14/the-farm-bill-hemp-and-cbd-explainer/

CBD oleje: